verzia pre tlač 15.12.2009 Denník Šport | Podkošový svet | Tréneri

'Každý hráč je súčasťou mozaiky'

Slovensko navštívil srbský basketbalový tréner SVETISLAV PEŠIČ

Počas víkendu zavítala na Slovensko nevšedná návšteva. Jeden z najúspešnejších európskych basketbalových trénerov, rešpektovaný srbský odborník Svetislav Pešič, prijal osobné pozvanie v Bratislave žijúceho kouča a agenta Stevana Tota, aby prednášal na licenčnom seminári pre trénerov a ako čestný hosť sa zúčastnil aj na sobotnom exhibičnom All Stars zápase.

Na trénerskú dráhu ste sa vydali pred takmer tridsiatimi rokmi. Ako sa za tie roky zmenil basketbal?

"Za ten čas urobil najväčší pokrok zo všetkých kolektívnych športov. Mnohí špičkoví hráči šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov by dnes mohli hrať asi len amatérsku súťaž. Nastal obrovský posun v individuálnych kvalitách hráčov. Je zaujímavé, že kedysi bolo napríklad nepredstaviteľné, že európske reprezentácie by mohli zdolávať tímy NBA. Dnes by to dokázali viaceré."

Patríte medzi najúspešnejších európskych koučov. Skúste predpovedať, ako sa bude vyvíjať európsky basketbal v budúcnosti. Bude sa približovať americkému poňatiu hry?

"Každý tím NBA má svoje najväčšie hviezdy, ktoré by boli hviezdami hocikde inde, ale mnohí ďalší hráči pôsobiaci v NBA po príchode do Európy neznamenajú pre kluby veľký prínos. Naproti tomu v európskych súťažiach nastupujú hráči dosahujúci parametre pre NBA. Rozdiely v systéme, selekcii a práci s hráčmi asi zostanú. Európa však musí nájsť optimálny model, ako využiť popularitu a predať produkt, ktorým je európsky klubový basketbal. Zatiaľ ho nenašla."

Prvý veľký trénerský úspech ste dosiahli v roku 1987. Titul juniorských majstrov sveta ste získali s hráčmi ako Divac, Radja, Kukoč či Djordjevič. Akí to boli ľudia a hráči, než sa stali top hviezdami?

"Veľký dôraz sme kládli na selekciu, chceli sme čo najviac súťaživých typov. Hráči neboli vybraní iba pre ich basketbalové kvality, ale aj povahové vlastnosti. Kukoč aj Divac mali preto takú význačnú kariéru v NBA, lebo neboli iba kvalitní hráči, ale presne vedeli, čo tím potrebuje."

K titulu majstrov Európy ste najprv priviedli Nemecko, potom i rodnú Juhosláviu. V roku 2002 ste v USA vyhrali titul majstrov sveta. V tíme ste mali napríklad Divaca, Bodirogu, Stojakoviča, Rakočeviča. Nie každému sa podarí vytvoriť z hviezd fungujúci kolektív. Ako sa to podarilo vám?

"Keď som pred európskym šampionátom v Turecku prijal post reprezentačného trénera Juhoslávie, vedel som, že to nebude ľahké. Bolo potrebné skĺbiť tri hráčske generácie do jedného fungujúceho celku. Museli sme urobiť kopu roboty. Možno vtedy za nás nehrali tí najlepší hráči, ktorí mohli nastúpiť, ale hrali tí, ktorí dokázali odviesť najlepšiu tímovú robotu. Jeden hráč nikdy nemôže urobiť tím, ale i jeden hráč môže pokaziť tím."

Ku ktorému pôsobisku sa vám viažu najkrajšie spomienky? Bola to Barcelona, kde ste vyhrali všetko, čo sa na klubovej úrovni dalo?

"Väčšina úspechov je odzrkadlením dlhodobejšej práce. Ja som FC Barcelona trénoval len dva roky a získal som s tímom štyri tituly. V prvom roku sme vyhrali domácu súťaž, Španielsky pohár i Euroligu. FC nikdy predtým v Eurolige netriumfoval, a tak bolo víťazstvo jednoznačným cieľom. Úspechy s ostatnými tímami boli skôr odrazom nejakej kontinuity."

Na Slovensko ste prišli viesť trénersky seminár. Ak sa vás niekto spýta, aké vlastnosti musí mať kouč, ktorý dosiahol také výrazné úspech s rôznymi tímami a v rôznych obdobiach, čo mu odpoviete?

"Najpodstatnejšia je láska a vedomosti o hráčoch, za ktorých ste zodpovedný. Tréner nikdy nesmie zabudnúť, že na prvom mieste stojí tím. Každému hráčovi musí dať pocit, že je dôležitou súčasťou mozaiky, že každý sa podieľa na víťazstve a rovnako tak je každý zodpovedný za prehru."

Ešte ako hráč ste sa pred vyše 30 rokmi predstavili aj v Bratislave. Pamätáte si časy, keď československý basketbal čosi znamenal. Dnes sa Slovensko "túla" kdesi v B-kategórii ME. Má vôbec šancu dobehnúť rozbehnutý vlak?

"Slovensko prešlo veľkými politickými, ekonomickými a spoločenskými zmenami. Basketbal, šport ako taký, by mal kopírovať tieto zmeny. Podľa mňa sa vám doteraz nepodarilo vytvoriť predpoklady pre kvalitný basketbal. Je to škoda, lebo tento priestor dal v minulosti basketbalu veľké mená ako Kropilák či Rajniak."

Na záver sa ešte vráťme k srbskému basketbalu. Prekvapil vás kolega Dušan Ivkovič, keď tento rok vzal na európsky šampionát družstvo s vekovým priemerom sotva 23 rokov a dokráčal s ním až do finále?

"Neprekvapilo ma to. Ani druhé miesto nebolo prekvapením. Kritizovali ma, keď som pred šampionátom povedal, že očakávam vysoké umiestenie. Hovoril som to, čo som videl. Naša reprezentácia je mladá iba vekom."

KTO JE SVETISLAV PEŠIČ

Úspešný srbský kouč sa narodil 28. augusta 1949 v Novom Sade. Ešte ako hráč sarajevského KK Bosna sa v roku 1978 tešil z titulu v juhoslovanskej najvyššej súťaži a o rok neskôr i z triumfu v EPM (predchodca Euroligy).

Na trénerskú dráhu sa vydal v roku 1982 a už o rok získal titul s Bosnou Sarajevo. V roku 1984 vyhral juhoslovanský pohár. V roku 1987 prvý raz triumfoval na medzinárodnej scéne, juniorský tím Juhoslávie doviedol k titulu majstrov sveta. V rokoch 1987 až 1993 viedol nemeckú reprezentáciu, ktorú doviedol k historickému úspechu – prvenstvu pred vlastným publikom na ME 1992. V rokoch 1993 až 2000 koučoval tím ALBA Berlín a doviedol ho k víťazstvu v Koračovom pohári (1995), štyrom nemeckým titulom (1997 až 2000) a dvom víťazstvám v Nemeckom pohári (1997 a 1999).

V rokoch 2000 až 2002 stál Pešič na lavičke juhoslovanskej reprezentácie. S ňou vyhral ME 2001 v Turecku i svetový šampionát 2002 v americkom Indianapolise. V sezóne 2001/02 viedol RheinEnergie Kolín. V rokoch 2002 až 2004 trénoval katalánsky klenot FC Barcelona. Hneď v prvej sezóne s ním získal "trojkorunu" – víťazstvo v lige, pohári i Eurolige. O rok sa FC podarilo obhájiť ligový primát.

Pešič potom viedol Lottomaticu Rím (2004 - 06), Akasvayu Girona (2006/07), Dinamo Moskva (2007/08) a Crvenu Zvezdu Belehrad (2008/09). Zatiaľ posledný veľký úspech, víťazstvo v EP FIBA, dosiahol predvlani s Gironou.

ADAM SOLGA

FOTO: DUŠAN KOUTNÝ